Menu

medzi(h)riadkami

Kto sme

 

Slovám v riadkoch a rastlinám v hriadkach venujeme veľa.
Vieme však, že to najdôležitejšie je medzi nimi: život, človek a Ten, ktorý je všade.

 

Nie sme lazníci. Ani zďaleka totiž nevieme to, čo vedia ľudia, žijúci mimo miest a dedín. A príroda, hoci ju máme radi, je pre nás stále viac nepriateľ, než spojenec.

Už niekoľko rokov si ale uvedomujeme, že nie sme ani mestskí ľudia. Neužívame si výhody mesta a vlastne nám celý ten preplnený priestor začína liezť na nervy.

A tak sme v lete 2017 kúpili chalupu na lazoch, snažíme sa v nej vidieť dom a domov. Ľahké to nebude. Veľa toho ešte nevieme. Ale máme veľkú chuť učiť sa.

Sme kresťania a to (dúfame) ovplyvňuje naše životy a vzťahy; okrem iného aj to, ako sa pozeráme na výchovu detí, peniaze, pestovanie potravy, starostlivosť o prírodu, ktorá je okolo nás a mnoho iných vecí…

Tento blog nepíšeme preto, že už všetko vieme. Práve naopak. Vieme, že o niekoľko rokov si veľa povzbudivých úspechov či poučných zlyhaní nebudeme pamätať. A tak o nich píšeme, kým sú ešte čerstvé. Ak tu nájdete niečo poučné, či inšpirujúce, tieto písačky majú zmysel. A to nám robí takéto usmiate grimasy:

A kto teda sú (l)Azorovci?

Prvá sa narodila Katka. V Mníchove. Vyrástla v Juhoslávii a kvôli zoznámeniu sa so svojím budúcim manželom prišla do Banskej Bystrice. Len o tom vtedy ešte nevedela. Učiteľka angličtiny (učila na jazykových školách, v Základnej škole Narnia aj v Armáde SR), teraz spolupracuje s Nadáciou pre deti Slovenska. Svojim deťom na narodeniny síce pečie v lepšom prípade muffiny, ale varí skvele. Dostať ju zo záhrady bude od jari do jesene fuška.

Peter je rodený stredoslovák, prvýkrát zreval vo Zvolene. Detstvo strávil športom, hudbou a pomáhaním v stolárskych dielňach svojich predkov. Vystriedal za 20 rokov produktívneho veku viac profesií, než mnohí za celý život: bol pekár, vysokoškolský učiteľ, grafik atď. Iba dve zamerania mu vydržali viac ako 4 roky a rodinu živia dodnes: digitalizuje naše kultúrne dedičstvo v Múzeu SNP v Banskej Bystrici a už ôsmy rok pracuje ako (najmä svadobný) fotograf. Veľmi sa teší na majstrovanie v dielni, ktorú má za domom a na tento blog, o ktorý sa stará. Viac na peterazor.com.

Naomi si jej rodičia doviezli ako suvenír z Belfastu. Čisto mamina dievka. Brunetka, introvert (alebo „interiér“, ako raz o sebe vyhlásila). Veľmi rada číta, brnká po šiestich strunách, liepa sa po skalách a ako sedemročná zabehla 5,5 km dlhý Trojkráľový beh. Neskutočne miluje zvieratá a prírodu, veľmi ju hnevá doba plastová, našla sa v skautingu. Budeme prekvapení, ak jej budúca profesia nebude mať nič spoločné s prírodou, zvieratami, či ekológiou…

Lea k nám prišla 3,5 roka po Nane a je Zvolenčanka po tatovi. Aj modré oči a blond hrivu má po ňom (hoci jemu už oči zosiveli a vlasy tiež). Potvrdené to nemáme, ale pravdepodobne nemá kosti – dokáže totiž svoje hnáty dostať do prečudesných polôh. Má neskutočnú chuť zlepšovať sa, rýchlo a ľahko sa učí – najradšej to zúročuje na tatamoch v detskom fitness (trénuje v klube B-Star Zvolen) a pri ručných prácach najrôznejšieho druhu.