Menu

medzi(h)riadkami

Zázvorovica

Ajhľa, liek.
Na všetko.

0,7 l vodky
150 g postrúhaného zázvoru
150 g medu
šťava z 2 citrónov

Zmiešajte a pokúste sa nechať to na pokoji 7 dní, nech sa všetci štyria kvalitne skamarátia. Ak niečo zostalo, po týždni preceďte cez jemné sitko.
Za lieky sa vraj neďakuje, takže nemáte za čo. Staráme sa o zdravie našich čitateľov 🙂

Na zdravie!

Detská / automobilová lopata na sneh

Detváky prišli s tým, že chcú lopaty na sneh (už nás tieto veci neprekvapujú – Lea si vo veku piatich rokov prosila svoju vlastnú pílku).
A potrebovali sme lopaty na sneh do áut.
A verili sme, že sa tieto „dve muchy“ dajú zabiť jedným nástrojom. Teda dvomi. Ach, zamotal som sa!

Ale čo teraz… Kúpiť malý plastový blud zo supermarketu? Nie. Veľká lopata je, áno, veľká. No a malá hliníková je drahá.
Keď sa dá, snažíme sa kupovať kvalitné, trvácne, neplastové a opraviteľné veci. Nuž sme kúpili kovovú lopatu s bukovým poriskom (stála asi 8 eur) a takto sme ju upravili…

Takto to vyzerá po a pred. Na prvom kuse som si to vyskúšal, aby som sa pred internetmi nestrápnil.

 

Toto treba:

ceruza (nemusí byť tupá ako táto)
colštok dáky
pílka (ideálne japonská, keďže má dva rôzne chrupy a my budeme rezať naprieč, aj súbežne s drevovláknami)
dláto (nie je úplne nutné)
vŕtačku s dvoma vrtákmi
skrutkovač (alebo nástavec na vŕtačku a nejaké bity)
skrutku (nie, nie je na obrázku)
olej (mal som ľanový, ale môže byť aj nejaký z kuchyne)
handričku (aj tá môže byť z kuchyne; narozdiel od oleja nemusí ísť naspäť)

Postup je nenáročný, veľkú časť robila Nana. Pod dohľadom a s malou pomocou by to možno zvládla sama aj celé…

Označíme („N“ ako Naomi).

Odpílime.

Áno, bystroočko, najprv sme rezali vyššie. Lebo repetitio mater studiorum est.

Z odrezku odrežeme zhruba 12 cm. Z toho bude ten priečny kus na konci poriska. Uľahčuje deťom manipuláciu s lopatou, môžu sneh tlačiť atď.

Odpílime.

Označíme polovicu. Tu bude diera.

Dieru vyvŕtame tenkým vrtákom. Durch, prípadne skrz. Lebo do buka sa zle samorezkuje.

Na hlavnej časti poriska (to je to, na konci ktorého je ešte stále lopata) si predkreslíme takýto tvar. Nemusí byť tak nádherne. Najnižší bod nakresleného poloblúka je od konca vo vzdialenosti 0,5x priemeru poriska.

Zapílime takéto línie. Čím menej, tým horšie.

Dlátom vydlabeme (viem si namiesto dláta predstaviť mocnejší nôž, napríklad nejaký HaHaKnife od Tibora).

No a teraz kus odrezaného poriska obalíme brúsnym papierom (ups, ten nie je na fotke ingrediencií) a vybrúsime. Varovanie: najotravnejšia časť.

V strede spravíme ďalšiu dierku malým vrtákom. Lebo do buka sa naozaj zle samorezkuje.

Nasadíme mocnejší vrták a na krátkom priečnom kuse zavŕtame priehlbinku na hlavičku skrutky. Lebo rezné rany na detských rukách nie sú ktoviečo.

Pasuje. Ako stade.

Takto spojíme a dotiahneme.

Posledné jemné obrusy.

A ľanovanie.

Dokonané je.

Nástroj bol okamžite otestovaný v praxi. Ako vidíte, ešte za svitu bola celá lúka zbavená tých bielych… (poznáte Denník nádejného Kysučana, nie?).

Juj, ešte posledné fľaky sa našli!