Menu

medzi(h)riadkami

Ľudo Vašš, potulný sadár

Nášho gazdu fascinujú stromy. Objavujú sa na jeho fotografiách už veľa rokov. No a keď sme si pred pár rokmi kúpili záhradku v záhradkárskej osade neďaleko mesta a boli v nej ovocné stromy, jeho záujem o tieto rastliny nadobudol nový rozmer. Ako dopestovať čo najlepšie ovocie? Ako, prečo a kedy stromy rezať? Čo sa stane o pár mesiacov, keď nejaký konárik odstrihne takto? A čo sa stane, ak ho odstrihne trochu inak?

Mal od začiatku výborných učiteľov, ktorí ho nielen niečo naučili, ale ešte viac podnietili jeho zvedavosť a túžbu po poznaní. Nasledovalo študovanie inštruktážnych videí na YouTube. A tu niekde naďabil na meno Ľudo Vašš a na Občianske združenie Pangaea, v ktorom pôsobí. Okamžite ho zaujal Ľudov prístup a bolo mu jasné, že sa s ním musí stretnúť. Napísal mu a on ma pozval na kurz. A teraz už vie, čo dovtedy iba tušil: tento človek vie o živote ovocných stromov viac, než mnohí iní, ktorých je plný internet. Okrem toho zistil, že Ľudo je veľmi príjemný človek, žiari z neho pokoj a pokora.

Nech sa páči, tu je niekoľko obrázkov zo spomínaného kurzu a krátky rozhovor s pánom ovocinárom…
Ľudo, gazda ďakuje! Za rozhovor, kurz, všetko, čo robíš a kým si…

Predstavuješ sa ako potulný sadár. To je pre dnešného človeka takmer rozprávková bytosť. Čo teda človek ako ty robí?

Túlam sa po záhradách, krajine a starých sadoch. Počas celého roka ma to ťahá k ovocným drevinám, ale aj k pôde. Cez leto a na jeseň vyhľadávam zabudnuté a častokrát ohrozené ovocné odrody, ktoré sa snažím spoznávať a znova vrátiť k pestovaniu. Cez zimu tie ovocné stromy ošetrujem rezom, v tom pokračujem aj na jar, ale na jar pracujem hlavne v ovocnej škôlke, ktorá v podstate vyžaduje celoročnú prácu. A znova príde jeseň, ktorá okrem mapovania patrí samozrejme novým výsadbám ovocných drevín.

V čom spočíva výnimočnosť starých odrôd a aká bola tvoja cesta k nim?

Výnimočnosť je v úžasnej rozmanitosti chutí a tvarov, využitia a samozrejme staré odrody nesú vzácne gény, ktoré moderné odrody často úplne postrádajú, nehovoriac o zdravotných účinkoch. Už ako malý chlapec som obdivoval veľké stromy, ktoré niesli ovocie – to mi zachutilo natoľko, že sa mi táto hra stala prácou aj koníčkom.

Pôsobíš niekedy až ako živá stromoencyklopédia, možno o svojej práci vieš viac ako mnohí oveľa starší ovocinári. Za koľko rokov sa dá naučiť to, čo vieš?

Mám som veľkú výhodu v tom, že nemám žiadne ovocinárske vzdelanie, čo mi nezastrelo priame učenie sa od stromov a ďalších priateľov, ktorí sa venujú stromom. Sedem rokov sa venujem pomológii starých a krajových odrôd, hlavne jabloní a hrušiek, pribúdajú slivky, čerešne, marhule…

Je možné uživiť sa v dnešnej dobe, kedy – zdá sa – najlepšie zarábajú ľudia, ktorí sedia pred monitormi a nebaví ich to, sadením a ošetrovaním stromov? Z čoho vlastne žiješ?

Kde-tu ošetrím strom, posadím sad a vypestujem strom či ovocie. Samozrejme to robím spoločne s kamarátmi, s ktorými sme si veľkou oporou. Väčšinu roka sa venujem dobrovoľníctvu, ale keď idem pracovať takpovediac za odmenu, nehanbím sa vypýtať si niečo za svoje skúsenosti a kvalitnú prácu. Takže tie 3-4 mesiace zarábania do roka uživia moje nároky.

Majú podľa teba stromy svoj tajný život ako tvrdí Peter Wohlleben?

Rovnaký tajný život ako my ľudia, len stromy sú v tom tajomstve hlboko zakorenené, my sme príliš rozrušení myslením. Tajný život, o ktorom píše Peter Wohlleben, je očarujúci, ale zároveň je to úplne prirodzená ekológia drevín, respektíve lesa. A pritom o tom ešte toľko veľa nevieme.

Máš svoj obľúbený strom?

Milujem rozmanitosť stromov aj odrôd.

Ako nachádzaš zaujímavé stromy – posielajú ti ľudia tipy na stromy v ich okolí, alebo jednoducho cestuješ po krajine, ochutnávaš a keď to stojí za to, odoberáš genofond?

Od náhodného objavovania až po tipy od ľudí. Najviac nepoznaných odrôd nájdem počas potuliek po starých záhradách.

Vedieš si nejakú databázu toho, čo sa ti už podarilo objaviť?

Fotografujem plody a tiež si zaznamenávam do mapy miesto výskytu, ale zatiaľ nemám čas to veľmi spracovávať pri počítači.

Ako asi vyzerá tvoj bežny jarný, letný, jesenný a zimný deň?

Od rána do tmy som vonku, večer odpíšem na mejly, ale premáham sa :-). Oddychujem prácou v samote, alebo v prítomnosti priateľky. Milujem čas strávený prácou s rastlinami, s pôdou, prácu na poli či v korune stromu, ani manuálne ťažká ma nevyčerpáva. Zberám mnohé semená a vrúble z vytipovaných stromov, potom ich množím v škôlke, kde najčastejšie držím v ruke motyku.

Akú odrodu akého ovocia si ešte neochutnal a chcel by si? Prípadne konkrétny strom, ktorého plody by si rád zoznámil so svojimi chuťovými pohárikmi?

To neviem, vždy bude čo ochutnávať. Mám rád všetko ovocie, ktoré je pestované bez chémie, dozreté a má plnú chuť a vôňu.

Koho by si rád niekedy v živote stretol?

Svoje potenciálne deti, ktoré ešte nemám.

Počas prednášok šasto cituješ výroky iných ľudí – aký je tvoj najobľúbenejší citát o stromoch?

Od Chalíla Gibrana: „…stromy sú básne, ktoré Zem píše na oblohu….“

Keby si niekde na strome našiel zlaté jablko, ktoré by ti mohlo splniť tri priania, čo by si si želal?

Nech sú šťastné všetky bytosti. Nech robím radosť, kam vkročím. Nech je vôľa Božia.

Tento rozhovor s Ľudom sa prihodil vďaka e-mailom koncom novembra 2017, fotky vznikli 19.11.2017 počas kurzu Ovocinárstvo v súlade s prírodou na Zaježovej.

 

P.S.: Tu je video, na ktorom Ľudo vysvetľuje, ako sadiť ovocné stromy.

Pridaj komentár